Náš príbeh

Našu neziskovú organizáciu sme založili ešte v decembri 2006 pod jej pôvodným názvom Stopka n. o. Jej rodným mestom boli Trenčianske Teplice a pri jej založení stáli Roman Martinovič a Lenka Bernátová (rodená Završanová), členovia vtedajšieho Združenia nevidiacej a slabozrakej mládeže, ktoré pripravovalo podujatia, programy a tábory pre ľudí so zrakovým postihnutím. Naše aktivity sme túžili viac otvoriť širokej verejnosti, najmä rodinám s deťmi, či školám, aby sme tak skutočne zapadli do spoločnosti a aby tak naše aktivity boli skutočne inkluzívne. To sa nám začalo dariť najmä po presťahovaní Stopky v roku 2009 do jej súčasného pôsobiska v Ružomberku.

Vo svojej chránenej dielni sme realizovali veľké množstvo najmä vzdelávacích a tvorivých aktivít pre širokú verejnosť, kde mali vždy otvorené dvere a rovnocenné miesto aj ľudia so zdravotným postihnutím. Do popredia sa však kládlo nie to, kým sú jednotlivé aktivity pripravované, prípadne že sú prístupné aj pre návštevníkov so špecifickými potrebami. To sme považovali za samozrejmosť a tá samozrejmosť podľa nás vyjadruje našu predstavu o tom, ako by mala byť riešená inklúzia. Do popredia sme vždy kládli to, aké aktivity pripravujeme, pričom dôležitá bola ich kvalita.

Keď však s odchodom prístupných tlačidlových telefónov s operačným systémom Symbian a nástupom dotykových telefónov hrozilo, že naši zamestnanci so zrakovým postihnutím prídu o možnosť efektívnej mobilnej komunikácie s klientmi, rodinami i školami, rozhodli sme sa túto situáciu riešiť vytvorením vlastného aplikačného setu na sprístupnenie smartfónov nevidiacim a slabozrakým, ktorý dostal názov Corvus. K tvorbe kompenzačných pomôcok nás teda priviedla potreba riešenia vlastného problému s efektívnou mobilnou komunikáciou.

To že sa Stopka n.o. bude profilovať ako organizácia zaoberajúca sa tvorbou pomôcok teda určite nebol náš prvotný zámer. No na druhej strane to nebola ani úplná náhoda. Okrem nevyhnutnosti riešenia vlastnej potreby v tom zohralo dôležitú rolu aj naše dlhodobé hodnotové nastavenie a spoločné životné presvedčenie, nečakať kým naše problémy vyrieši niekto iný, ale pracovať na tom, aby sme sa o seba dokázali postarať sami. No a k tomu náš tím, ktorý už vtedy zahŕňal špeciálnych pedagógov, sociálneho pracovníka i technicky zdatných ľudí doplnila posila v osobe jedného z najväčších slovenských odborníkov na prístupnosť z pohľadu zrakovo postihnutých, programátora Petra Leckého. Peter ku nám prišiel z Fakulty matematiky fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, kde dovtedy pôsobil a vyučoval. Tak ľudia v našom tíme spoločne, okrem vlastných skúseností so zrakovým postihnutím, disponovali aj potrebnými kompetenciami, aby našli pre daný problém efektívne riešenie.

No a keďže tento problém, ktorý sme sa vývojom Corvusu pokúsili riešiť sa nedotýkal len nás, ale aj ostatných nevidiacich a slabozrakých po celom svete, po čase sa ukázalo, že naše riešenie môže byť zaujímavé aj pre iných. Preto sme považovali za našu povinnosť a zodpovednosť, ďalej sa vývoju Corvusu venovať a poskytnúť ho každému, komu môže priniesť novú kvalitu do života.
Naše aktivity v tom čase však boli ešte pomerne široké a tak trochu aj rozpoltené. Na jednej strane vývoj softvérovej pomôcky, na druhej práca s deťmi, hlinou, ovčou vlnou, prevádzkovali sme čajovňu, pripravovali programy pre deti, rodiny a školy a púšťali sa i do chovu včiel.
Časom sme pochopili, že ak sa chceme vývoju pomôcok venovať naplno, bude rozumnejšie, pre ľudí zrozumiteľnejšie a transparentnejšie, ostatné naše aktivity v Stopke ukončiť a pokračovať už len vo vývoji Corvusu a ďalších kompenzačných pomôcok, ktoré u nás postupne vznikali. Naša keramická dielňa a ani chov včiel, vzdelávacie programy, či iné úspešné aktivity však úplne nezanikli. Na našu prácu v tomto smere voľne nadviazalo občianske združenie Poctivô z Liptova, ktoré od Stopky v tomto smere prevzalo pomyselnú štafetu.

No a aby sme jednoznačne potvrdili našu ďalšiu orientáciu na výskum a vývoj kompenzačných pomôcok a ďalšie aktivity v tejto oblasti rozhodli sme sa v Stopke zmeniť aj názov našej organizácie. Jednak, pretože máme aj zahraničných partnerov, potrebovali sme nájsť o niečo viac medzinárodný názov a jednak sme sa snažili aj o to, aby tento názov viac vystihoval to, čím je naša práca charakteristická. A tak sme spojili to, čo obvykle charakterizuje pomôcky, ktoré pre nevidiacich vytvárame, teda dotyk a reč. Tieto dve slová sme preložili do angličtiny, aby im rozumeli aj vo svete a tak tu dnes nemáme Stopku n. o., ale od 30.11.2020 tu máme starú organizáciu s novým menom Touch&Speech n. o.